streda 29. mája 2013

Moja výroba domáceho seitanu

So seitanom som sa prvýkrát stretla asi pred  pol rokom, keď som navštevovala môj obľúbený Bio obchod na Hlavnej v Košiciach. Dovtedy som túto pšeničnú bielkovinu  nepoznala, čo je teda dosť škoda. Seitan vo svojej strave využívajú najmä vegetariáni a vegáni. No myslím si, že aj mäsožravci nemajú dôvod  občas vymeniť tradičné mäsko a vyskúšať niečo nové, prospešné pre ich zdravie. A čo je teda seitan? Je to pšeničná bielkovina, ktorá sa vyrába z múky vymývaním škrobu. Je to skvelá náhrada mäsa, ale oveľa chutnejšia ako sójové kocky alebo granulát. Dá sa používať do rôznych domácich receptov a pripravuje sa veľmi jednoducho- rovnako ako  mäso. Môžete ho pripraviť na spôsob rezna, soté, ale aj do gulášu. Na internete je veľké množstvo receptov. Má  vysoký obsah bielkovín (až 25%), nevyvoláva pocit kameňov v žalúdku a  vie dobre zasýtiť. Musím povedať, že v niektorých jedlách mi chutí oveľa viac ako mäso. Je vhodný aj keď držíte diétu a nechcete hladovať  ( 100 g seitanu má 550 KJ) . Seitan si môžete zakúpiť zatiaľ len v Bio obchodoch (   nejako ho na Slovensku neregistrujem v supermarketoch).  Alebo si  ho môžete pripraviť aj doma. Myslela som si , že jeho príprava bude kto vie ako náročná, no napriek tomu, som to zvládla. Časovo sa príprave seitanu treba trocha povenovať, ale ak si ho robíte do zásoby, naozaj sa to vyplatí. Ja som si z neho urobila  chrumkavé rezníky ( fotka dole). Je naozaj škoda, že o seitane vieme tak málo, pritom sa využíva v ázijskej, budhistickej či makrobiotickej kuchyni. Ak by ste si mysleli, že sa vyrába z neviem akých zložitých a drahých ingrediencií, ste na omyle. Všetko čo k jeho príprave potrebujete je polohrubá pšeničná múka, voda, soľ, prípadne koreniny podľa chutí. 
chrumkavé seitanovské rezníky
Postup výroby seitanu

1. Pripravíme si 1 kg polohrubej pšeničnej múky, 500 ml vody a soľ.















2.  Zmiešame múku s vodou a  vytvorenú hmotu osolíme.
 


























3. Snažíme sa vypracovať vláčne ale pevné cesto, množstvo pridanej vody sa môže líšiť od druhu múky.














4.  Vzniknuté cesto necháme  30 minút odstáť. Najlepšie bude ak ho zabalíme do celofánu, alebo ho položíme len tak na tanier . Ja som ho zabalila do alobalu,  čo sa neskôr ukázala ako nie veľmi šťastná  lepivá voľba, preto to neodporúčam :-)













5. Po 30 minútach nasleduje asi ,, najťažšia fáza" pri výrobe seitanu. Do umývadla si položíme väčšiu misku a do nej dáme sito. Do sita položíme pripravenú hmotu a vymývame ju, aby sa hmota zbavila prebytočného lepku. Práve od lepku sa nám voda sfarbí do biela. Spočiatku  bude hmota sypká a miestami sa môže aj rozdeľovať. Hmotu  budeme rukami upravovať,stláčať a naťahovať do strán, aby sa vonku dostával lepok. Proces vymývania budeme opakovať dovtedy, dokým nebude voda v mise aspoň čiastočne číra. Ja som ho opakovala asi 5-6 krát. Počas ďalšieho a ďalšieho vymývania bude hmota viac a viac elastická.














6. Čerstvý surový seitan














6. Seitan umiestnime na istý čas do mikrotenového vrecúška, aby získal tvar.














7. Medzitým si pripravíme koreniny do ktorých dáme variť seitan, aby získal príjemnú chuť. Môžeme použiť sójovú omáčku, worcester, koreniny podľa chuti napríklad  kari, mleté čierne korene alebo červenú papriku.  Zalejeme vodou a prídame seitan, ktorý varíme asi 15-20 minút na miernom ohni.













8. Keď seitan, vypláva na povrch, to je znamenie, že sa už uvaril. Na druhej fotke je hotový uvarený seitan.















9. Ja som sa rozhodla, že si zo seitanu spravím, chrumkavé rezne. Urobila som marinádu z olivového oleja,  mletej červenej papriky, koriandru , tymiánu a oregana. Potrela som ním seitan  a šup do trúby na 15 minút pri teplote 200 stupňov.














10. Hotové rezne som pokrájala a použila do zeleninového šalátiku. S kamoškou sme si na ňom dobre pochutnali :-)



nedeľa 26. mája 2013

Výroba domáceho oleja z Materinej dúšky



Pridať popis
 V sobotu po obede sme sa rozhodli ísť na krátky výlet do obce Lúčka v okrese Rožňava. Nikdy predtým som tam nebola, no táto dedinka v malebnom údolí ma ochromila svojou krásnou prírodou a najmä Husitským kostolom z 15. storočia. Vôbec som netušila, že tam nájdem také nádherné a najmä voňavé ,,ložiská" Materinej dúšky. V poslednom čase som  prepadla čítaniu kníh o bylinách ( najmä tejto  a tejto :-) , ich liečivých účinkoch na naše telo a výrobkoch z nich. Rozhodla som sa , že si vyrobím z čerstvej Materinej dúšky dobrý olej.  Čerstvú Materinu dúšku nájdete na slnečných stráňach, návršiach či okrajoch lesa. Dúška obľubuje najmä teplé skalnaté plochy a pasienky, kde silnejšie vyžaruje pôvodné teplo. Svetoznáma bylinkárka Mária Trebenová hovorí, že  jej ostrosť a pálivosť  je možné využiť na rôzne spôsoby, či už vo forme kúpeľa, tinktúry, záparov a oleja. Podľa Trebenovej by si mnohé rodiny ušetrili bolesť a trápenie, keby chorému dieťaťu pomáhali dúškou vo forme čaju alebo prísady do kúpeľa. Po taktom kúpeli prichádza blahodarný spánok. Je skvelá pre nervóznych a podráždených ľudí, ale aj tých, čo trpia občasnými depresiami. Materina Dúška ma všestranné využitie od lieku proti opilstvu, až po ekzémy, akné, kožné problémy, prechladnutie, sklerózu multiplex, kŕče, neuralgické  bolesti  na tvári, reumatizmus, zahlienenie priedušiek, zápal pľúc, či správny odtok moču.
Kostol z 15. storočia obsadený bratríckymi vojskami Jána Jiskru z Brandýsa .
 Obec Lúčka je situovaná v nádhernom kraji, ktorý stojí o náležitú pozornosť, je tam božský pokoj
Ja v  akcii pri zbere Materinej dúšky :-)






 Výroba oleja

Olej z Materinej dúšky sa naozaj oplatí vyrobiť hlavne kvôli tomu, že v tomto ročnom období nám naša drahá príroda poskytuje nezištne to, za čo si môžete v e- shopoch alebo  bio obchodoch riadne priplatiť. Na výrobu tohto oleja potrebujete ako prísadu akurát olivový olej, ale za to množstvo Dúškového oleja, ktorý vám potom ostane v komôrke sa vám to naozaj oplatí. Dúškový olej má tieto účinky:

  • pomáha pri bolestiach chrbtice a krížov
  • proti ochoreniam nervovej sústavy
  • pri nervozite
  • dobrý na potieranie aknóznej pokožky,ekzémov, jaziev a iných kožných neduhov
  • dobrý proti bolestiam a kŕčom 
  • proti bakteriálnym infekciám
  • má protizápalové účinky
  • uvoľňuje tepny a žily, znižuje krvný tlak
  • proti nadúvaniu a plynnatosti
  • zbavuje nadbytočnej vody v organizme
  • úľava od bolestivej či nepravidelnej menštruácie
  • pri problémoch predčasnej menopauzy
  • normalizuje krvný obeh, trávenie, nervový systém a sekréciu hormónov
  • priaznivo pomáha pamäti, potláča depresiu a pomáha sústrediť sa
  • pôsobí pri zápale prínosových dutín, priedušiek a ďalších infekcií
Tento olejček je vhodný na natieranie, potieranie ako súčasť obkladov a zábalov, ale aj na pitie.

POSTUP 

1.  Na prípravu oleja si pripravíme 1 liter za studena lisovaného olivového
oleja a  nazbieranú čerstvú Materinu dúšku.

  
 2. Na kuchynskej váhe si odvážime presne 50 gramov dúšky, ktorú rozdrvíme v mažiari alebo iným spôsobom. Ja som využila tento šikovný drvič na druhom obrázku. Keď chcete byť viac kosher, predsa len ten mažiar bude správna voľba.



3. Takto rozdrvenú materinu dúšku nasypeme do 1 litra pripraveného olivového oleja. Tento olivový olej sme si ešte predtým, než sme doň nasypali dúšku zahriali na teplotu 40 stupňov Celzia. Teplomer sme  presne nepoužívali, ale pre perfekcionistov je to povinná fáza :-)


4.  Túto zmes postavíme do vodného kúpeľa (  my sme použili tzv. Matrioška techniku vodného kúpeľa :-D ) a varíme 2 hodinky na slabom ohni. Vám stačí jeden hrniec, keďže my, sme tej dúšky nazbierali oveľa viac, tak sme robili  dve varianty, jeden zo za studena lisovaného olivového oleja a druhý zo za studena lisovaného slnečnicového oleja.




 5. Po tejto procedúre necháme olej odstáť  12 hodín.



 6. Po 12. hodinách  olej precedíme cez gázu a nalievame do pripravených fľaštičiek.


 7. Po naliatí, som sa rozhodla, že pripravené fľaštičky ešte oštítkujem.


8. Voilá a olej z Materinej dúšky je pripravený! Uskladníme ho na chladné a tmavé miesto v komore, ale najlepšie mu bude v chladničke.










pondelok 20. mája 2013

Kultúrny weekendík alebo moje odporúčania :-)



     V poslednom čase sa mi stáva, že si vôbec neplánujem veci tak, ako som kedysi zvykla. Keďže som bývala  riadne zabrzdená perfekcionistka, všetko v mojom živote muselo byť riadne nalinkované následkom čoho ma vedeli vykoľajiť hocijaké maličkosti. Takýto prístup k životu, je možno bezpečný ale zaručene sa oberáte o kopec úžasných zážitkov a vecí. Ako sa hovorí ,život začína na konci vašej komfortnej zóny :-D Efekt tohto prístupu k životu prináša svoje plody v  danom okamihu. Každým dňom sa presviedčam ako je úžasné používať ÁNO, namiesto večne omieľaného NIE. Zisťujem, že  človek dokáže objavovať a poznávať krásne miesta či už v meste alebo v prírode v momente, keď  sa prestane ťahať len  po  krčmách a ožran parties.

Piatkový koncert Nvmeri 

Nvmeri v plnej paráde
ja a môj brat Peťo

       V piatok ,  ma môj brat pozval na koncert skupiny NVMERI v bývalom starom kasíne na Hlavnej ulici v Košiciach. Skupina Nvmeri nie je nováčikom na slovenskej scéne, možno ich poznáte pod  starým názvom The Uniques. Ich nový album bol odcenený  tohto roku na Radiohead awards. Podľa ich internetovej stránky hrajú melodický indie pop. No každopádne táto muzička  veľmi ladí môjmu uchu a je príjemná ako do klubu tak aj na počúvanie doma. Keď som prvykrát počula the Uniques/ Nvmeri najprv som neverila, že niečo také môže byť slovenské. Podľa môjho skromného laického názoru majú parádny neotrepaný zvuk. Téza o tom, že na Slovensku máme  dokopy 5 a pol interpretov je samozrejme somarina. Máme skvelé kapelky, len je ich potrebné hľadať, pretože okrem rádia_FM a slovenského rozhlasu  náš hudobný éter ponúka viac menej  stále to isté. Dejiskom koncertu bolo staré kasíno na Hlavnej. Prekvapili nás pôvodné krásne noblesné priestory ale aj fajčiarsky balkónik. Slabšie na tom bol už len bar, kde ste  napríklad mohli dostať pomarančový džús nedžús v krabičke za 1 euro :-D. Veľmi mi to nevadilo a vychutnávala som si  dobrú vodu z vodovodu :-D Nvmeri prišli na pódium, niečo po pol 10 alebo 10 hodine. Ako prvé predstavili publiku pesničky z nového albumu. Išlo skôr o pomalšie a hĺbavejšie veci, niečo na domáce počúvanie. Na záver to poriadne stupňovali a my  sme sa začali  pod pódiom poriadne rozbíjali najmä na Dungeon z albumu from the Dust. Keďže som  bola naposledy na klubovom koncerte pred 2-3 rokmi, bol to pre mňa zážitok a pretancovala by som aj  oveľa dlhší čas. Môžem povedať, že Nvmeri nesklamali a podali presne to, čo sme očakávali a naladili ma na vypočutie si ich nového albumu.















Noc múzeí a galérií 2013
 Noc múzeí a galérii považujem za veľmi vydarené podujatie, svedčí o tom aj z roka rok vzrastajúca návštevnosť. Prvýkrát sme navštívili toto podujatie minulý rok s priateľom a bratom. Začali sme už  o 18:00 a skončili okolo pol noci s ubolenými nôžkami od chodenia. Napriek tomu, sme nestihli všetky múzeá a galérie, ktoré boli uvedené v bulletine.Pred rokom sme začali expozíciami vo Východoslovenskom múzeu,  ukážkou stredovekých trestov v Miklušovej väznici a zakončili sme to Slovenským technickým múzeom. Keďže všade bolo kopec ľudí, na vstup do Miklušovej väznice sme čakali cca 1 hodinku. Tento rok, sme sa  rozhodli začať noc múzeí tam, kde sme sa lanský rok nedostali. Keďže bola posilnená MHD na Letisko, ako prvé sme navštívili letecké múzeum a pozreli si expozíciu letectva od roku 1945. Na konci výstavy bolo možné  nastúpiť si   do Volgy či Ikarusu len škoda, že sa nedalo šoférovať.



Tieto pohodlné Ikarusy som mala možnosť  zažiť  ešte za čias plnej prevádzky v  MHD :-)

Ruský Bavorák


Naše ďalšie kroky viedli na Hrnčiarsku, kde bolo možné navštíviť remeselníkov ako hrnčiarstvo či  brašnárstvo. Pre mňa bola určite najzaujímavejšia predajňa s bylinkami, kde ste si mohli ochutnať dobrý čajík.   Hodlám sa tam  určite čoskoro vrátiť, najmä kvôli  nádherným siliciam. Cesta  pokračovala do areálu Katovej bašty, kde sme sa pozreli na zrekonštruované delostrelecké strieľne.
s kamarátom Albertom, ktorý sprevádzal podujatím v historickom kostýme
Na záver  sme sa rozhodli pre modernú galériu Pyecka, a DIG galériu mediálneho umenia. V  Pyecke  robil výstavu mladý autor Michal Machciník z Košickej fakulty umení. Jeho výstava ,,Stopy na ceste" mala reflektovať autorove meditácie a jeho vzťah k bojovým umeniam, čoho výsledkom malo byť skúmanie prírody. Na vystavených plátnách sme mohli pozorovať odtlačky diviakov. Na prvý pohľad sa mi vystavené kúsky javili trocha rozporuplne. Občas to tak býva, že vojdete do galérie a tvárite sa, že pozeráte na umenie a máte dobrý pocit už len z toho, že ste sa odhodlali vstúpiť, no vo vnútri vôbec nechápete zmysel vystavovaných kúskov a nemáte odvahu to priamo pomenovať :-D Vôbec som netušila, čo si mám o tom všetkom myslieť, našťastie sa v galérií nachádzal sám autor a svojím výkladom dodal výstave úplne iný nádherný rozmer. Ako som správne pochopila, jeho cieľom bolo ukázať na  hmotný výsledok javov a zvierat v prírode v danom okamihu. Keďže sa sama zaoberám meditačnými cvičeniami na posilnenie koncentrácie v danom okamihu,táto myšlienka ma veľmi nadchla.
DIG gallery predviedla veľkoplošné interaktívne inštalácie so psychotickým hudobným pozadím

DIG gallery sa nachádza v areáli bývalého SOU Aurela Stodolu, niektoré  bývalé školské artefakty  ostali nedotknuté


Tento  neplánovaný víkendík hodnotím úplne na jednotku. Je skvelé nakŕmiť svoju dušičku kultúrou. Navyše vstup na noc múzeí  bolo symbolické 1 euro a bol by  hriech to  nevyužiť. Preto ak ste zmeškali tohtoročnú noc, neváhajte a choďte o rok, určite nebudete ľutovať.

piatok 17. mája 2013

Desiderata

       Rada by som sa s Vami podelila o jednu nádhernú báseň, ktorú som si  prečítala  v malom zošitku, ktorý si na Vysokej škole, v čase totality viedla mamička môjho priateľa. V tomto období sa šírila medzi vysokoškolskou mládežou tajne. Je to stará epická báseň napísaná v roku 1926 americkým spisovateľom  Maxom Ehrmannom. Jej sila a unikátna myšlienka pretrváva do dnes. Stala sa základnom životnej filozofie nejedného človeka. Báseň v čase autorovho života zapadla úplne prachom a nikto ju nepoznal. V roku 1956  ju našiel reverend Frederick Kates  a pomyslel si, že by sa  Desiderata  hodila do zbierky materiálov pre jeho kongregáciu. Neskôr si našla Desiderata opäť cestu ako sa predstaviť. V  roku 1965, v deň smrti amerického politika Adlaia Stevensona II, hosť na jeho pohrebe našiel Desideratu blízko jeho lôžka.Zistil, že Stevenson plánoval použiť túto báseň pre vianočné pohľadnice. Následne po tejto udalosti sa báseň začala šíriť celými USA. Text básne sa začal distribuovať vo forme plagátov s názvom ,, Spock Thoughts“. Leonard Nimoy ( americký herec , režisér , básnik, známy predovšetkým úlohou Spocka vo filme Star Trek)  recitoval túto báseň na  albume ,, Dve strany Leonarda Nimoya“.
        No a v roku 2013 som objavila Desideratu ja, v starom zošitku a preto by som ju chcela predstaviť tým, ktorí ju nepoznaju. 

          Kráčaj pokojne, uprostred zhonu a hluku.  Spomeň si, aký pokoj dokáže vyžarovať ticho. Bez toho, že by si sa vzdal svojej osobnosti snaž sa vychádzať po dobrom so všetkými ľuďmi. Svoju pravdu hovor pokojne a jasne, ale počúvaj aj iných, dokonca i hlúpych a nevedomých, ešte aj tí majú čo povedať. Vyhýbaj sa hlučným a agresívnym ľuďom, tí len zbytočne rozrušujú tvojho ducha. Ak sa porovnávaš s inými, ľahko sa môžeš stať márnivým, alebo naopak zatrpknutým. Vždy sa totiž nájdu na svete takí, čo sú od teba väčší a aj takí, čo sú od teba menší. Teš sa z toho, čo si dosiahol , aj z toho, čo si si dosiahnuť len zaumienil. Sústreď sa na vždy na to, čo robíš, nech by táto činnosť bola akokoľvek skromná. Je to predsa len čosi reálne uprostred neustále sa meniacich osudov v kolobehu času. Buď obozretný vo všetkom čo robíš, pretože svet je plný klamstva a podvodov. Nech ťa však táto skutočnosť nezaslepí natoľko, aby si nevidel cnosť tam, kde skutočne je. Veľa ľudí sa usiluje dosiahnuť vznešené ideály a všade okolo teba je život plný hrdinských činov. Buď sám sebou. Obzvlášť si dávaj pozor, aby si nepredstieral cit. Nebuď však cynický voči láske, pretože napriek všetkej citovej vyprahnutosti a sklamaniu, ktoré vidíš okolo seba, je večná ako tráva.
            Prijmi trpezlivo radu, ktorú ti dávajú roky a bez akejkoľvek okázalosti sa dokáž vzdať vecí, ktoré prislúchajú iba mladosti. Pestuj v sebe silu ducha, aby sa táto stala tvojim obranným štítom, keď ťa zasiahne náhle nešťastie. Nesužuj sa však predstavami toho, čo bude. Strach je veľakrát iba výplodom únavy a osamelosti. Vyžaduj od seba zdravú sebadisciplínu, inak buď voči sebe jemný a nežný. Si dieťaťom vesmíru, tak ako stromy a hviezdy. Máš právo byť tu, na zemi. A či to chápeš alebo nie, vesmír sa vyvíja presne tak, ako sa vyvíjať má. Nažívaj preto v pokoji s Bohom, nech je tvoja predstava o ňom akákoľvek a nech je akákoľvek tvoja túžba. Uprostred hlučného zmätku života si udržuj duševnú rovnováhu a pokoj. Popri všetkej jeho falošnej pozlátke a nesplneným snom je to ešte stále prekrásny svet. Buď teda veselý a vynasnaž sa byť šťastný.


streda 15. mája 2013

Ako sa učiť, alebo ako sa učím ja, moje rady s.r.o. :-) PART 1

Krásny deň,

                   Kedže začína pomaly leto, pre náš študentov je to neomylný znak toho, že prichádza čas skúškového obdobia, finišovanie bakalárskych či diplomových prác, no a samozrejme štátnic. Ja štátnicujem už od  začiatku marca a poslednú štátnicu mám 14. júna, preto si pripadám  ako taký  skúškový matuzalem :-).  Keď som prišla na vysokú školu, zo všetkých strán som počúvala zaručené rady o tom ako si udržať pozornosť pri nočnej príprave na skúšky. Veľa z tých receptov či už dobré alebo zlé som vyskúšala aj na vlastnej koži. Ešte na strednej škole, nám náš učiteľ etiky rozprával, že spravil štátne skúšky na vysokej škole, vďaka odvaru z magnetofónových pások, či to bol len nechutný žart alebo pravda to vám neviem povedať. Je pravda, že odvtedy som nadobudla pocit, že venovať sa štúdiu na vysokej škole, chce veľa  otrávených prebdených nocí s kávou v ruke a s  pohľadom čerstvo vykopanej  zombie na rannej skúške. V prvom ročníku na vysokej škole, som aj praktizovala nočné učenie na poslednú chvíľu, veď robili to tak všetci. Moja prvá takáto noc skončila samozrejme fiaskom na skúške a neskutočným pocitom dutej hlavy. Neskôr sme so spolubývajúcou robili rôzne ,,farmakologické pokusy" ako nadrvený ibalgin do kávy, jedenie kávových zŕn. No najväčší exces bol, keď sme pri učení fajčili cigarety, systémom jedna cigareta- jedna strana v knihe. Nechcite vedieť koľko sme toho vyfajčili pri tých piatich či šiestich skúškach :-D. No a samozrejme aby som nezabudla na memo plus, ginko prim, ginko bilobu, potom takú tekutú čerešňovú vodičku na sústredenie a redbully. Kopec peňazí, za málo muziky. No ale čo som nakoniec očakávala? Že budem zo svojho tela len brať a brať  a nič dávať? Takto to v  prírode nefunguje. Neomylný zákon vraví :  ,,čo sám dávaš, to dostávaš späť". Platí to aj pre naše telá, ktoré podrobujeme mučiacim praktikám  (nedostatok spánku, samodeštrukcia, nadmerné množstvá kávy,energetických drinkov, zlozvyky ako obhrýzanie nechtov či ťahanie vlasov, nadmerné alebo minimálne stravovanie) počas skúškového. Trvalo mi dosť dlho, kým som túto základnú vec pochopila a rozhodla sa ju aplikovať do praxe. Moje posledné dve štátnice, som prežila bez ujmy na fyzickom či psychickom zdraví, práve vďaka správnym postojom, ktoré si pomaly osvojujem aj keď som už úplne na konci. Rada by som sa s vami o ne podelila.
útrpné učenie mojej kamarátky Mišky v podzemnej študovni pod prudkým bielym neónom
1. Prostredie a okolie











         Zdá sa Vám, že prostredie a okolie, nezohráva žiadnu úlohu v tom, ako sa učíte, respektíve ako vám ide učenie? Možno použijete výhovorku, že počas skúškového nemáte na nič čas a už vôbec nie na upratovanie. Toto bola moja častá a obľúbená výhovorka. Učila som sa v bordeli, a stále som rozmýšľala nad tým, prečo si nikde neviem nájsť miesto , všetko ma rozptyľuje a ja som čím ďalej tým viac nervózna. Už z feng šuej  vieme, že pobyt človeka v určitom priestore má vplyv na prúdenie energií. Takúto dôležitú vec by sme preto nemali ignorovať. Akýkoľvek neporiadok v priestore kde sa učíme, nevedomky ovplyvňuje našu pozornosť a odťahuje našu myseľ ďalej. Okrem toho neusporiadaný priestor odráža bordel  ktorý si nosíme aj v hlave. Pri učení, kedy sa potrebujeme sústrediť na texty učebníc, niečo také rozhodne nepotrebujeme. Je skvelé ak si veci v izbe usporiadate tak, aby ste sa v nej cítili dobre. Ja som sa v poslednej dobe zamilovala do vonných sviečok a lampičiek. Harmonizujú prostredie a vydávajú nádhernú vôňu.  Je len na vás pre čo sa rozhodnete, veľmi dobré sú aj kvety.Keď sa učím, viem, že nemusím na nič iné myslieť lebo mi je dobre tu a teraz. Vždy keď si dám do poriadku izbu, postavím sa do jej stredu a poviem: ,, Teraz je moja izba krásna a verím, že sa tu budem cítiť dobre" Osobne považujem, za najlepší priestor na učenie aj prírodu, či už  mestský park alebo vlastnú záhradu. Mnohí, možno budete namietať, že vonku sa nachádza veľké množstvo rozptýlenia, no ja sa domnievam, že práve zeleň stimuluje tie dobré pocity v našej hlave a to práve potrebujeme! Nehovoriac o jemnom vetríku, ktorý nám poriadne prefúkne hlavičku. Práve teraz v máji, je vonku nádherne, kvety a stromy kvitnú, vtáčiky spievajú, neváhajte preto ísť von. Aj keď ste nikdy neboli zvyknutí učiť sa  vonku, neznamená to, že vám to teraz nepôjde. Prečo používať túto výhovorku a prísť tak o možnosť objavenia nového spôsobu ako si spríjemniť učenie?

2. Prístup



Iste  sa vám stalo,že vaše obľúbené predmety, ku ktorým ste si vytvorili špecifický a dobrý vzťah urobíte ľavou zadnou a tie, ktoré máte v láske pomenej vám neustále robia väčšie či menšie problémy. Najhoršie však  je, že ani nie tak  skúška z  daného predmetu je hrozná, ale ten odpor, ktorý sprevádza príprava na ňu.  Neskôr nadobúdame pocit, že predmetné učivo je úplne hrozné, ťaživé a nikdy nám to nepôjde do hlavy. V skutočnosti nie matéria, ale náš prístup k nej je ťaživý a plný predsudkov. Čo očakávame od učiva, ktoré považujeme za hnusné ,obludné, trestuhodné a neviem ešte aké? Že sa nám, už len nejako násilne vleje do našej hlavičky? Neuvedomujeme si, že je veľmi jednoduché predísť mučivým útrapám pri pozeraní  do kníh jednoduchou zmenou myšlienok k materiálu. Kedysi na začiatku štúdia na VŠ som si vytvorila pozitívny vzťah k jednému predmetu len preto, že väčšina mojich kolegov ho považovala za dosť blbý. Nikdy potom, som necítila útrpné pocity pri príprave naň a naopak na ďalší predmet, ktorý všetci zbožňovali, som zanevrela tak, že doteraz  som mala s ním  problémy.  Z mojej strany to bol akýsi pokus ako ísť proti prúdu, no na veci to nič nemenilo. Učivo bolo stále rovnaké a moja nechuť obrovská. Rozhodla som sa preto, že tak jednoducho ako som si vytvorila správny prístup k obľúbenému predmetu, tak si vytvorím  rovnaký myšlienkový prístup aj k ,, neobľúbenej tématike" V duchu hesla ,, všetci sa staneme tým, načo myslíme", som si zvykla opakovať  stále dookola to, ako je daný predmet jednoduchý, potrebný a dôležitý pre vykonávanie mojej práce. Postupom času, keď sa učím na štátnicu, zrazu mám pocit, že akosi zo mňa opadáva tá neskonalá nechuť prinútiť sa k učeniu a čítať to.  Snaha o pozitívny prístup, alebo hoci len o pozitívne slová, k matérií, ktorú sa práve učíte ( aj keď cítite momentálny odpor) je jediná cesta, ktorá pomáha. Pritom  je úplne jedno či je to menej alebo viac obľúbený predmet či tematický celok. Ak chcete mať veci úspešne za sebou bez mukov, potrebujete sa vyladiť na tu správnu frekvenciu, ktorá bude kompatibilná s danou matériou.

3.Pokoj a relax

Vraj  nemáte čas na výlet alebo na prechádzku, keď sa učíte? Aj nákup základných potravín, predstavuje pre Vás problém? Je to naozaj preto, že sa učíte, alebo preto, že učenie používate ako univerzálnu výhovorku, vašej lenivosti? Krátky pobyt v prírode alebo prechádzka v lese, vás dobyje takou silnou energiou, že následne ste schopní sústrediť sa dvakrát viac. Nezmyselné vysedávanie od rána do večera nad knihou naozaj nemá zmysel. Ruku na srdce, koľko z takto stráveného  času ste naozaj strávili štúdiom? A koľko času ste strávili  pokukovaním na telku, vysedávaním na facebooku alebo inej domácej bohumilej činnosti? Často máme výčitky svedomia, keď vyjdeme z nášho bytu či domu von. Čo by na to povedali ostatní, že ja sa tu takto premávam po lese a všetci tvrdnú za knihami a podobne. Tým, že vyjdeme do parku, lesa či prírody dokazujeme, že máme radi seba a dávame si dar. Naše telo sa nám potom dostatočne odmení, keď bude nasávať nové informácie. Z takéhoto pobytu sa vraciame zrelaxovaní a vyčistení od všetkých  zlých myšlienok. Takýto príjemný pocit, nám nedá žiadne posedenie pri pivku, vínku či kávičke v zafajčenom či hlučnom  bare alebo sedenie pri počítači. Relax je neoddeliteľnou súčasťou prípravy na skúšku, neznamená to, že ste sa vykašľali na učenie. Pamätajte, že všetko čo ste si do svojej hlávky dali, sa musí nejako vstrebať. Takže aj keď sa práve neučíte, vaša aktívna príprava na skúšku či štátnicu pokračuje.


Pokračovanie nabudúce
PS: Za zapožičanie fotografií, by som sa chcela poďakovať svojej kamarátke Miške Majorčíkovej a jej bohatému fotoarchívu nášho študentského života :-)